Ringstrasse
- vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola založená za čias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m široká. Tvorí ju niekoľko častí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring, Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring.
Burgtheater
- dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú zariadené v štýle francúzskeho baroka. Na priečelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.
Hofburg
- cisársky hrad, ktorý bol viac ako šesť storočí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol storočia sídlom nemeckých cisárov a v súčasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehľadom sedemstoročnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné časti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i začiatku priemyselnej revolúcie.
Stephansplatz (námestia sv. Štefana)
- pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín. Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj neskorogotický svetelný stĺp, v ktorom horel večný oheň na pamiatku zosnulých. Napravo od Stephansdomu je farebnými kameňmi vyznačený pôdorys kaplnky Márie Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r. 1781 vyhorela a bola zrušená.
Stephansdom (dóm Sv. Štefana)
- so svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnosťou i symbolom miesta Viedne a zároveň je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás upúta kazateľňa z pol. 16. storočia, vyrezávaný oltár z 15. storočia a náhrobok cisára Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12. storočia celé generácie a ešte stále budujú (reprezentuje históriu ôsmich storočí).
Staatsoper (Štátna opera)
- Viedenská štátna opera patrí k trom najvýznamnejším na svete. operné predstavenia sa vo Viedni konajú už od r. 1688. Jasne členená mohutná budova Opery s historizujúcimi prvkami ranej francúzskej renesancie vznikla v rokoch 1861-1869.Dvorné divadlo Opery slávnostne otvorili 25. mája 1869 uvedením Mozartovho Dona Giovanniho. V roku 1945 bola opera zasiahnutá bombou a vyhorela. Rekonštrukčné práce trvali až do r. 1955. Druhé otvorenie Opery sa konalo 5. novembra 1955 uvedením Beethovenovho Fidelia.
Schönbrunn
- cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámoček z roku 1550. V roku 1683 bol zničený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Nachádza sa tu jedna z najstarších zoologických záhrad sveta (1752).
Graben (Priekopa)
- je sčasti ulica a sčasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových stavieb, ktoré v 18. storočí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda. Uprostred ulice Graben stojí známy morový stĺp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule (Trojičný stĺp). Dvadsaťjeden metrov vysoký barokový stĺp vznikol vďaka sľubu cisára Leopolda I. , ktorý sa zaprisahal, že keď morová nákaza pominie, nechá postaviť stĺp týčiaci sa k nebu.
Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta)
- je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská maľba na skle - na strednom okne chóru (13. storočie) a na oltári Márie z Loretty Čierna Madona.
Kärtner Strasse (Korutánska ulica)
- najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej atmosféru vytvárajú kaviarničky, verklikári, pouličný hudobníci a speváci. Väčšina domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storočia.